História farnosti
Prvý farský kostol bol pravdepodobne drevený. Pôvodne neskororománsky panský kostol, ktorý nechali Šimoniovci postaviť v polovici 13. storočia, bol neskoršie prestavaný. Záznamy o jeho oprave pochádzajú z roku 1716. V roku 1717 bola nadstavaná neskororománska veža. Svedčí o tom nápis na portáli nad hlavným vchodom: Honori Magnae Matris B. Mariae V. Romano Catholici Haeredes Simoniani Hanc Turrim Fieri Cuvant 1717 – Napočesť veľkej Matky Blahoslavenej Panny Márie rímskokatolícky dedičia Šimoniovcov postavili túto vežu 1717, Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila v roku 1750 po požiari v roku 1743, ktorý ho veľmi zničil. Prestaval sa v barokovom slohu. Pristavili sakristiu a sanktuárium V roku 1772 sa pristavil chór a opravila sa renesančná kaplnka povýšenia sv. Kríža. Je pravdepodobne najstaršou časťou kostola. Najstarším oltárom v kostole je bočný oltár Sedembolestnej P. Márie z roku 1735 od neznámeho tirolského majstra, ktorý dal vyhotoviť Gašpar Šimoni. Vo veži kostola boli pôvodne tri zvony. V súčasnosti sú vo veži umiestnené dva zvony. Starší z roku 1923 má 91 kg a je ladený na tón fis. Novší z roku 1940 bol preliaty firmou Fischer v Trnave. Pod kostolom je krypta s pozostatkami rodiny Šimoniovcov.
V roku 1764 bola postavená budova fary z tehál, pozostávajúca z troch miestností. V januári 1919 sa stal správcom šimonovianskej fary Laurinec Černý, ktorý sa zaslúžil o výstavbu dnešnej farskej budovy. Spolupatróni Jozef Salzberger a rodina Šimoniovcov na jej stavbu finančne prispeli.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza na kopci popri ceste do Veľkých Krštenian. Obyvatelia Šimonovian tu konali púte na sviatok patrónky. Bola postavená v roku 1718 a je náhrobným pamätníkom dvoch synov Ondreja Šimoniho, Petra a Pavla, ktorí spáchali na tomto mieste samovraždu. V roku 1821 bola z peňazí fundácie a na podnet Petra Šimoniho opravená.
Cirkevná správa rímskokatolíckej cirkvi na území dnešného mesta Partizánske bola v minulosti rozdelená medzi tri farské obvody – Šimonovany, Veľké Bielice a Skačany, ktoré spravovali dve biskupstvá. Šimonovany patrili pod správu ostrihomského arcibiskupstva. Od roku 1776 boli súčasťou Banskobystrického biskupstva, jeho Oslianskeho dištriktu.
Veľké Bielice s filiálkou v Malých Bieliciach a Skačany s filiálkou v Návojovciach patrili odpradávna pod správu Nitrianskeho biskupstva.
Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej. Pri založení malo biskupstvo šesť dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov. Do Nitrianskeho archidiakonátu patril spolu s Bojnickým aj Osliansky dištrikt.
Tento tvorili Bystričany, Horná Ves s filiálkou Radobica, Horný Kamenec s filiálkami Dolný Kamenec a Zemianske Kostoľany, Malé Kršteňany s filiálkou Veľké Kršteňany, Veľké Uherce s filiálkami Kolačno a Pažiť, Oslany s filiálkami Čereňany a Chalmová, Šimonovany s filiálkou Malé Uherce.